Ústavný súd: časť lex atentátu o zákazoch zhromaždení je protiústavná

Ústavný súd SR v stredu 4. novembra 2026 rozhodol, že časť zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, známeho ako lex atentát, je v rozpore s ústavou. Protiústavná je časť ustanovenia zákona o zhromažďovacom práve, podľa ktorého mohla obec zakázať zhromaždenie. O rozhodnutí informoval portál Aktuality.sk.

Súd označil za protiústavné slová o obmedzeniach spojených s konaním zhromaždenia

Zákon o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR zaviedol v zákone o zhromažďovacom práve ustanovenie v tomto znení: „Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.“

Ústavný súd označil toto ustanovenie za protiústavné v časti slov „obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä“. Podľa rozhodnutia je v tejto časti v rozpore aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uviedla STVR.

Vo zvyšku návrhu opozičných poslancov súd nevyhovel

Zákon napadla skupina 33 opozičných poslancov zastúpených poslankyňou Progresívneho Slovenska Luciou Plavákovou. Podstatnú časť ich návrhu prijal Ústavný súd na ďalšie konanie 12. februára 2025, vyplýva z informácií portálu Pravda.sk. Vo zvyšku návrhu poslancom nevyhovel.

Navrhovatelia spochybnili obmedzenia zhromažďovacieho práva aj spôsob prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa nich štát pri bezpečnostných opatreniach prekročil hranice prípustného obmedzovania ústavou garantovaných slobôd. Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) uviedla: „Namietame aj samotné skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo odôvodnené ako reakcia na pokus o atentát na Roberta Fica (Smer-SD). Prijatá novela však upravuje právne normy, ktoré s tým absolútne nijako nesúvisia, či už ide o doživotnú rentu premiéra alebo obmedzenie zhromaždení vo všeobecnosti.“

Ochranné pásma pri štátnych budovách platia ďalej

Zákon obsahoval bezpečnostné opatrenia. Patria k nim päťdesiatmetrové ochranné pásma okolo vybraných budov štátnych inštitúcií vrátane sídla prezidenta, Národnej rady SR, vlády a Ústavného súdu. Osobitné pravidlá sa dotkli aj protestov v blízkosti obydlí verejných činiteľov a v obytných zónach, napísal portál Pravda.sk.

Na problémy upozorňovali počas schvaľovania zákona Nadácia Zastavme korupciu a organizácia Via Iuris. Kritici uvádzali, že rozsiahle zákazy môžu v praxi obmedziť občanov na miestach, kde má ich protest najväčší spoločenský a politický význam.

Lex atentát schválila Národná rada SR 27. júna 2024 v reakcii na atentát na predsedu vlády Roberta Fica, ku ktorému došlo 15. mája 2024 v Handlovej. Vláda návrh schválila 12. júna 2024, predložil ho podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák a zákon podpísal prezident Peter Pellegrini, uviedol HNonline. Prijatie zákona kabinet odôvodňoval potrebou posilniť ochranu najvyšších ústavných činiteľov a reagovať na napätie v spoločnosti.