Štát vybral na dorovnávacej dani do 30. októbra 2,46 milióna eur z plánovaných 48,5 milióna

Štát vybral na dorovnávacej dani do 30. októbra 2,46 milióna eur z plánovaných 48,5 milióna

Na dorovnávacej dani vybral štát do 30. októbra 2026 len 2,46 milióna eur. Ministerstvo financií SR pritom pri zavádzaní dane v konsolidačnom balíku na rok 2024 počítalo s príjmom 48,5 milióna eur ročne. Vyplýva to z článku Pravda.sk z 19. novembra 2026, ktorý sa odvoláva na poradenskú spoločnosť Grant Thornton.

Stručne

  • Do 30. októbra 2026 vybral štát na dorovnávacej dani 2,46 milióna eur z rozpočtovaných 48,5 milióna eur ročne.
  • Hotovostný výber dosiahol približne päť percent plánovanej sumy, viac ako 46 miliónov eur už štát do konca roka nevyberie.
  • Finančná správa evidovala ku koncu októbra výpadok daňových príjmov 526 miliónov eur.
  • Zavedenie dane stálo 455-tisíc eur, z toho 114-tisíc eur na Portál finančnej správy a 340-tisíc eur na informačný systém.
2,46 milióna eur – vybraných na dorovnávacej dani do 30. októbra 2026 z plánovaných 48,5 milióna eur ročne
vybraných na dorovnávacej dani do 30. októbra 2026 z plánovaných 48,5 milióna eur ročne. Zdroj: pravda.sk

Hotovostný výber tak dosiahol približne päť percent rozpočtovanej sumy. Zvyšných viac ako 46 miliónov eur už Slovensko do konca roka nevyberie. Povinnosť sa mala dotknúť asi 5-tisíc slovenských subjektov.

Výpadok daňových príjmov dosiahol 526 miliónov eur

UkazovateľSuma
Rozpočtovaný ročný príjem48,5 milióna eur
Vybrané k 30. októbru 20262,46 milióna eur
Nevybrané do konca rokaviac ako 46 miliónov eur
Jednorazové náklady na zavedenie455-tisíc eur
Dorovnávacia daň v číslach. Zdroj: pravda.sk

Finančná správa ku koncu októbra evidovala výpadok daňových príjmov oproti rozpočtu vo výške 526 miliónov eur, píše Pravda.sk. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už v septembri 2026 odhadovala, že deficit verejných financií dosiahne 4,3 percenta HDP, hoci štátny rozpočet počítal so schodkom 4,1 percenta HDP.

„Ak sa nízky výber dorovnávacej dane potvrdí aj po spracovaní všetkých daňových priznaní, tento výsledok ďalej prehĺbi tohtoročný výpadok daňových príjmov,“ upozorňuje Verner Hakoš, daňový odborník a manažér poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Ak sa nízky výber dorovnávacej dane potvrdí aj po spracovaní všetkých daňových priznaní, tento výsledok ďalej prehĺbi tohtoročný výpadok daňových príjmov,

Verner Hakoš, daňový odborník a manažér poradenskej spoločnosti Grant Thornton

Rozhoduje efektívna sadzba vypočítaná podľa osobitných pravidiel

Dorovnávacia daň je súčasťou medzinárodného projektu OECD označovaného ako Pillar II. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby veľké nadnárodné a vnútroštátne skupiny platili minimálnu efektívnu daň z príjmov na úrovni 15 percent. Na Slovensku sa uplatňuje od konca roka 2023 a umožňuje dodaniť zisky domácich spoločností patriacich do veľkých skupín, ak ich efektívne zdanenie klesne pod stanovenú hranicu.

Povinnosť nevzniká automaticky každej firme, ktorej nominálna sadzba dane je nižšia ako 15 percent. Rozhodujúca je efektívna sadzba vypočítaná podľa osobitných pravidiel. Znížiť ju môžu daňové úľavy, odpočty strát či rozdiely v účtovnom a daňovom vykazovaní. Výpočet sa spravidla vykonáva spoločne za všetky slovenské spoločnosti patriace do príslušnej skupiny.

Firmy musia zhromažďovať a upravovať rozsiahle finančné a daňové údaje, často aj od ďalších spoločností nadnárodnej skupiny. Podľa Hakoša je to náročné pre slovenské subjekty aj pre skupiny ako celok. Prvými daňovými priznaniami za rok 2024 sa firmy zaoberali až do 30. júna 2026.

Jedným z dôvodov slabého výberu môžu byť aj takzvané bezpečné prístavy. Pri splnení stanovených podmienok môžu spoločnosti využiť zjednodušený režim, v ktorom im po výpočte nevznikne žiadna daňová povinnosť. Pôvodný odhad príjmov tak mohol byť vyšší než skutočný výnos.

Zavedenie dane stálo 455-tisíc eur, USA a Čína pravidlá nezaviedli v plnom rozsahu

Zavedenie dorovnávacej dane si na Slovensku vyžiadalo jednorazové náklady približne 455-tisíc eur. Z toho 114-tisíc eur smerovalo na úpravy Portálu finančnej správy a ďalších 340-tisíc eur na úpravy integrovaného informačného systému na správu daní.

Spojené štáty a Čína štandardný systém Pillar II v plnom rozsahu neimplementovali, čo podľa odborníkov môže znevýhodňovať európske podniky, ktoré musia plniť rozsiahle vykazovacie povinnosti. Slovenské dcérske spoločnosti amerických či čínskych skupín môžu dorovnávacej dani naďalej podliehať, ak splnia zákonné podmienky. Budúcnosť dane v Európe bude závisieť aj od toho, do akej miery sa podarí dosiahnuť medzinárodnú koordináciu.

„Dorovnávacia daň zároveň predstavuje ďalšiu administratívnu záťaž najmä pre európske podniky, pričom rozdielny rozsah a spôsob implementácie pravidiel v jednotlivých štátoch môže ovplyvniť rovnosť konkurenčných podmienok na globálnom trhu v neprospech toho európskeho,“ konštatuje Hakoš.