Ministri môžu spolupracovníkom rozdávať odmeny v tisícoch eur, limit zrušili v roku 2024

Ministri môžu spolupracovníkom rozdávať odmeny v tisícoch eur, limit zrušili v roku 2024

Ministri môžu svojim najbližším spolupracovníkom vyplácať odmeny v hodnote tisícov eur a od polovice roka 2024 na ne neplatí horný limit. Denník Pravda v reportáži z 22. novembra 2026 zisťoval, kto tieto odmeny navrhuje, schvaľuje a kontroluje. Novinári sa pýtali aj exministra životného prostredia Tomáša Tarabu na stotisícové odmeny pre jeho spolupracovníkov.

Štátny tajomník má po nástupe do funkcie plat poslanca Národnej rady SR, vlani to bolo 4 115 eur mesačne. K platu patria paušálne náhrady, z ktorých sa neplatia dane ani odvody; tieto náhrady sú stanovené vo výške 121 percent z 9. platovej tarify (1 626 eur), čo predstavuje 1 968 eur. Celkový mesačný príjem štátnych tajomníkov vlani dosahoval 6 083 eur.

Strop 10-tisíc eur zrušili v polovici roka 2024

Do polovice roka 2024 boli odmeny štátnych tajomníkov zastropované sumou 20 percent z ročného funkčného platu, čo predstavovalo najviac 10-tisíc eur. Návrh na zrušenie stropu predložil vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra. Zmena sa dotkla štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii, ktorých vymenúva prezident, vláda, predseda Národnej rady SR alebo predstavitelia najvyšších súdnych orgánov.

Štátni tajomníci zarábajú viac ako ich ministri

Podľa reportáže Pravdy vykázal najvyšší ročný príjem z výkonu verejnej funkcie štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak, za rok 2025 si pripísal 182-tisíc eur, v priznaní za rok 2024 uviedol 101-tisíc. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) uviedol za rok 2025 55-tisíc eur. Sedliakov priemerný mesačný príjem dosahoval približne 15-tisíc eur, príjem ministra 4 590 eur.

Bývalý generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala uviedol za rok 2025 takmer 100-tisíc eur, o rok skôr 89-tisíc. Jeho príjem je o viac ako 44-tisíc eur vyšší ako príjem ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS), ktorá za minulý rok vykázala 55-tisíc eur. Podľa Petry Demkovej z odboru komunikácie rezortu tvoril Machalov príjem funkčný plat, paušálne náhrady a odmeny; v roku 2025 dostal aj štyritisíc eur ako vianočnú odmenu.

Exminister životného prostredia Tomáš Taraba rozdal za rok 2026 svojim najbližším spolupracovníkom na odmenách niekoľko stotisíc eur. Vysoké prémie pre generálneho tajomníka služobného úradu Mareka Chovana obhajoval tým, že ich vyplatili z eurofondov určených na technickú pomoc a nejde o prostriedky štátneho rozpočtu. Advokát Patrik Patáč z kancelárie Patáč & Partners uviedol: „Eurofondy nie sú peniaze mimo štátneho rozpočtu. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy hovorí jasne: prostriedky Európskej únie (EÚ) sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu.“

Odmenu navrhuje a schvaľuje minister

Podľa zákona o štátnej službe rozhoduje o odmene štátneho zamestnanca služobný úrad, pri štátnom tajomníkovi a generálnom tajomníkovi spravidla minister. Ten odmenu navrhuje, písomne odôvodňuje a zároveň schvaľuje. Patáč uviedol: „To je štrukturálna slabina systému, keďže v týchto dvoch prípadoch chýba akýkoľvek nezávislý druhý stupeň kontroly a jediným vnútorným korektívom je základná finančná kontrola.“

Zákon o štátnej službe vymedzuje desať dôvodov na odmenu, napríklad kvalitné plnenie služobných úloh, vynikajúce výsledky za kalendárny rok či odmeny pri príležitosti vianočných sviatkov; výšku odmien nelimituje. „V súčasnosti tak platia len všeobecné zákonné pravidlá a obmedzenia, akými sú najmä dodržiavanie hospodárnosti a účelnosti či rozpočtových pravidiel,“ uviedla advokátka Gabriela Janíková z kancelárie Saxinger. Na hospodárenie rezortov dohliada Ministerstvo financií SR a Najvyšší kontrolný úrad. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca vrátenie neprávom vyplatených súm, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené; tento nárok možno uplatniť v lehote troch rokov od ich výplaty.

„V súčasnosti tak platia len všeobecné zákonné pravidlá a obmedzenia, akými sú najmä dodržiavanie hospodárnosti a účelnosti či rozpočtových pravidiel. Ministerstvo by zároveň malo uplatňovať spravodlivú internú politiku odmeňovania, ktorá rešpektuje princípy transparentnosti, rovnakého odmeňovania a rovnakého zaobchádzania,“ – Gabriela Janíková
Gabriela Janíková, advokátka, kancelária Saxinger. Zdroj: pravda.sk