LOZ: VšZP zvyšuje platby súkromným kardiocentrám o desiatky percent, štátne zaostávajú
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na tlačovej konferencii v piatok 20. novembra 2026, že Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zvyšuje platby súkromným kardiocentrám o desiatky percent, kým štátne centrá podľa neho nedostávajú dosť peňazí na využitie svojich kapacít. Podľa zmlúv na roky 2025 a 2026 dostalo súkromné Kardiocentrum CINRE Bratislava, ktoré vlastní finančná skupina Penta, navýšenie o 33,38 percenta, teda o 727 000 eur mesačne. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave dostal navýšenie o 7,75 percenta, čiže o 397 000 eur mesačne. Informovali o tom Pravda a agentúra SITA.
Podľa odborárov to zasahuje pacientov čakajúcich na zákroky. Štátne kardiocentrá už teraz disponujú kapacitami, ktoré pre nedostatočné financovanie zo strany poisťovní nie sú plne využívané na liečbu čakajúcich pacientov. LOZ pri tom vychádza z dát centrálneho klasifikačného systému na Ministerstve zdravotníctva SR, ktoré podľa združenia ukazujú rovnaký princíp u všetkých zdravotných poisťovní.
VÚSCH v Košiciach dostal 4,7 percenta, AGEL 10,36 percenta
V Košiciach mal Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) rozpočet vyšší o 4,7 percenta, približne o 204 000 eur mesačne. Súkromné Kardiocentrum AGEL Košice-Šaca zaznamenalo navýšenie o 10,36 percenta, teda o 231 000 eur mesačne.
| Kardiocentrum | Navýšenie | Mesačne |
|---|---|---|
| Kardiocentrum CINRE Bratislava (súkromné) | 33,38 % | 727 000 eur |
| Kardiocentrum AGEL Košice-Šaca (súkromné) | 10,36 % | 231 000 eur |
| NÚSCH Bratislava (štátne) | 7,75 % | 397 000 eur |
| VÚSCH Košice (štátne) | 4,7 % | 204 000 eur |
V Banskej Bystrici pridala poisťovňa dva milióny eur
V novembri 2026 VšZP navýšila limity štátnym zariadeniam. Stredoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici pridala ďalšie dva milióny eur, VÚSCH v Košiciach ďalších 210 000 eur. Podľa LOZ NÚSCH Bratislava hospodári so stratou od roku 2022 a v roku 2023 poisťovňa navýšila financovanie súkromných kardiocentier, kým NÚSCH dostal medziročne o 500 000 eur mesačne menej.
VšZP: 183,7 milióna eur pre štátne a 75,9 milióna pre súkromné
VšZP v reakcii pre TASR uviedla, že všetky kardiocentrá platí za výkon. „Za zdravotnú starostlivosť svojich poistencov v štátnych kardiocentrách zaplatí v roku 2026 celkovo 183,7 milióna eur, v súkromných to bude 75,9 milióna eur,“ uviedla poisťovňa. Vyjadrenia LOZ označila za manipulatívne a pripomenula, že posledné súkromné kardiocentrum zazmluvnila ešte v roku 2023, teda za bývalej vlády a bývalého vedenia poisťovne. Zníženie mesačných platieb NÚSCH o 500 000 eur označila za zavádzajúci údaj, keďže nastalo v roku 2022.

Poisťovňa zopakovala, že kardiocentrá financuje cez systém DRG, teda za poskytnuté výkony a podľa rovnakých cien Centra pre klasifikačný systém DRG. K pomeru financií uviedla: „Pričom v oboch prípadoch ide o tri zdravotnícke zariadenia, teda pomer financovania je zrejmý.“ NÚSCH dostal v roku 2025 nad rámec štandardných sadzieb viac ako štyri milióny eur a podľa VšZP platí: „Inými slovami, strata NÚSCH by bola ešte vyššia, ak by VšZP platila v zmysle štátom stanovených sadzieb.“ Pre poistenca je podľa poisťovne podstatná dostupnosť zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, kto zariadenie vlastní.
Odborári žiadajú kritériá a zásah ministra
Matej Štepianský za poisťovne uviedol: „Kardiocentrá platíme férovo a podľa porovnateľných pravidiel bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo súkromné zariadenia.“ Dôvera a Union deklarovali, že financovanie v zdravotníctve má závisieť od poskytnutej zdravotnej starostlivosti a zariadenia, ktoré ošetria viac pacientov, by mali dostať viac zdrojov.
LOZ preto žiada, aby VšZP zverejnila kritériá, podľa ktorých rozhoduje o navyšovaní zmluvných objemov jednotlivým kardiocentrám. Predseda LOZ Peter Visolajský na konferencii 20. novembra 2026 povedal: „Toto nie je hospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi.“ Združenie zároveň žiada, aby poisťovňa pred zazmluvnením ďalších poskytovateľov zabezpečila využitie kapacít štátnych kardiocentier a zvážila uzavretie siete pre nových poskytovateľov, a vyzvalo ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby zasiahol.
