V Západných Tatrách objavili nový druh koníka, dostal meno Podismopsis kristini

V Západných Tatrách objavili nový druh koníka, dostal meno Podismopsis kristini

V Západných Tatrách objavili slovenskí vedci nový druh vysokohorského koníka. Prvého jedinca, ktorý slúžil na vedecký opis, našli v Žiarskej doline v nadmorskej výške približne 1 850 metrov v septembri 2022, vedecky druh opísali v roku 2026. O objave informoval hovorca Slovenskej akadémie vied Jozef Bednár, Aktuality o ňom informovali 8. novembra 2026.

Stručne

  • Vedci našli v Žiarskej doline v Západných Tatrách nový druh vysokohorského koníka, vedecky ho opísali v roku 2026.
  • Druh dostal vedecké meno Podismopsis kristini na počesť vedca Antona Krištína.
  • ÚEL SAV pripravil prvý komplexný atlas rovnokrídlovcov a modliviek, vyjde ešte pred Vianocami.
  • Na atlase sa podieľalo okolo 1 200 mapovateľov, autori spracovali približne 200 000 záznamov.

Nový druh dostal vedecké meno Podismopsis kristini na počesť vedca Antona Krištína. Podľa Krištína objav potvrdzuje, že mapovať treba celé územie Slovenska, od najteplejších nížin až po vysokohorské ťažko dostupné lokality.

Atlas spracoval údaje od 1 200 mapovateľov

Vedci z Ústavu ekológie lesa SAV pripravili prvý komplexný atlas rovnokrídlovcov a modliviek na Slovensku. Na jeho príprave sa podieľalo okolo 1 200 mapovateľov z radov odborníkov aj verejnosti, autori pracovali približne s 200 000 záznamami. Atlas predstavuje 134 druhov rovnokrídlovcov – kobyliek, koníkov a svrčkov – a tri druhy modliviek zaznamenaných na našom území. Každý druh má vlastný profil s fotografiou a mapou rozšírenia.

Editormi atlasu sú Krištín, Benjamín Jarčuška, Ľubomír Vidlička a Peter Kaňuch z ÚEL SAV. Autori porovnávajú údaje z troch období: do roku 1965, z rokov 1966 až 1999 a z rokov 2000 až 2025. Čitatelia tak dostanú údaje o tom, ako sa rokmi menil výskyt jednotlivých druhov. Atlas hodnotí aj početnosť, prostredie, ktoré druhy obývajú, a mieru ohrozenia.

Krištín k príprave povedal: „Príprava atlasu je výsledkom dlhoročnej práce. Výskumu sa intenzívne venujeme od roku 2006, pri spracovaní sme však vychádzali aj zo starších údajov, ktoré siahajú až do začiatku 19. storočia.“

Viaceré druhy ustupujú zo svojich pôvodných lokalít

Podľa vedcov viaceré druhy zo svojich pôvodných lokalít ustupujú, iné sa šíria do nových oblastí vrátane Slovenska. Na výskyt hmyzu vplývajú zmeny prostredia aj klímy, niektoré druhy sa k nám rozširujú z južnejších oblastí a ďalšie sa môžu presúvať v súvislosti s dopravou. SAV uviedla: „Podrobné údaje o ich výskyte pomáhajú vedcom lepšie porozumieť týmto zmenám a môžu byť užitočné aj pri ochrane prírody.“

Ľudia, ktorí sa o prírodu zaujímajú vo voľnom čase, posielali svoje pozorovania prostredníctvom odborných stránok, sociálnych sietí či záujmových skupín. Krištín k tomu vysvetlil: „Údaje od verejnosti sú pre podobný výskum mimoriadne cenné. Ľudia sa dostávajú aj na miesta, ktoré vedci nestihnú pravidelne navštevovať, a môžu upozorniť na výskyt zaujímavého či vzácneho druhu.“

Atlas vyjde ešte pred Vianocami. Podľa autorov bude prehľadom doterajších poznatkov a východiskom pre ďalší výskum a sledovanie zmien v slovenskej prírode.