Ak by som ostal v Sýrii, dnes by som bol mŕtvy, vraví jediný utečenec na EYOF

V Sýrii zvykol hádzať kamene, v Rakúsku hádže oštep

Molham Hawana sa narodil v meste Hamá v Sýrii. Aj keď nie je Európan, bude súťažiť na Európskom olympijskom festivale mládeže 2022 v Banskej Bystrici. Keď mal päť rokov, musel aj so svojou rodinou utiecť zo svojej rodnej krajiny. „Dôvodom sťahovania bola každodenné streľba. Báli sme sa, nechceli sme zomrieť mladí,“ vysvetľuje mladý športovec.

Novú rodinu si našiel v Rakúsku
Jeho rodina sa presťahovala do Turecka. On s otcom zamierili až do Rakúska. Jeho život sa zmenil. Teraz už nežije s nikým zo svojej pôvodnej rodiny, jeho biologický otec ide do väzenia na sedem rokov a Molham má novú rodinu. „Mám nevlastného otca, matku a brata. Som veľmi šťastný, že tam môžem byť, cítim od nich lásku a robia pre mňa všetko. Myslím si, že je to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať,“ povedal mladý športovec o svojej novej rodine v Rakúsku.
Jeho vlastná rodina mu stále chýba, ale nesťažuje sa: „Tri roky dozadu to bolo náročné. Chcel by som tu mať svojich najbližších. Bolo by to krásne, keby som tu bola aj moja vlastná rodina, ale tá, ktorú mám teraz, je ako moja vlastná. Sú tu pre mňa, vidím ich každý deň. Vďaka nim som šťastný. Moja mama každý deň varí, má ma rada ako svojho vlastného syna a ja mám všetko, čo chcem.“

Nechce riskovať, že sa už nebude môcť vrátiť
Odkedy odišiel, svoju biologickú rodinu nevidel. Nechce za svojimi príbuznými nimi cestovať, lebo stále nemá rakúske doklady. Svojho najmladšieho, štvorročného brata, doteraz nikdy nevidel naživo. „Ešte nemám  rakúsky pas, ale mal by som ho dostať v najbližších mesiacoch. Avšak nechcem cestovať za nimi do Turecka. Môžu mi povedať, že tam musím ostať a nedostal by som sa naspäť do Rakúska. Nechcem nič riskovať.“
Utečenec už  nemá v Sýrii žiadnych blízkych. Navštívil by v budúcnosti svoju domovinu? „Dostávam túto otázku často. O 10 až 15 rokov, keď už budem vyzretý muž a v mojej domovine nebudú padať bomby, tak by som tam možno išiel na nejaký týždeň a potom prišiel naspäť do Rakúska. Chcem navštíviť moju rodnú krajinu, ale zároveň chcem zostať v Rakúsku. Nechcem odísť od mojich trénerov, všetkých ich mám rád a nechcem na nich zabudnúť. Urobili toho pre mňa veľmi veľa,“ povedal vďačne Molham Hawana.

Láska na prvý pohľad
Vďaka tomu, že dostal príležitosť, bude môcť štartovať aj na Európskom olympijskom festivale mládeže na Slovensku. „Myslím, že ak by som ostal v Sýrii, možno by som umrel pri bombardovaní. V Turecku by som nebol mŕtvy, ale nebol by som dobrý športovec. Bol by som normálny chalan ako ostatní, ale v Rakúsku mám podľa mňa najlepší tím, aký som mohol mať. Mojich trénerov, každého, kto je tu. Jednoducho, som šťastný,“ povedal Hawana.
Oštepár bude v Banskej Bystrici súťažiť za tím utečencov, ale v mysli to má nastavene jasne: „Spravím to pre Rakúsko.“ Práve tam sa dostal k športu. „Bola to veľmi dlhá cesta. Tri roky dozadu som začal so športom, bolo to behanie v škole a potom som prešiel na atletiku. Nikdy som neprestal a každým dňom som bol lepší,“ opísal svoje začiatky. „Nejakým spôsobom som začal hádzať oštep a bolo to pre mňa niečo špeciálne, pretože to bolo iné ako ostatné športy. Oštep bol ako láska na prvý pohľad. Keď som to videl a potom chytil oštep do ruky, mal som veľkú chuť ho hodiť. Kedykoľvek vidím nejaký kameň, chcem ho hodiť do vody alebo niekde ďaleko.“

Keď začal cvičiť, nevedel prestať
Tréneri povedali jeho otcovi, aby sa prišiel pozrieť na tréning. Hneď po ňom Molham vyhlásil, že to šport, ktorý chce robiť. Začal trénovať tri alebo štyrikrát do týždňa a teraz súťaží v siedmich atletických disciplínach vrátane skoku do diaľky, skoku do výšky, vrhu guľou, šprinte na 100 metrov a ďalších, ale oštep je jeho obľúbená disciplína.
„Bolo to vtipné, pretože som bol trošku tučný. Keď som bol desaťročný, mal som brucho a neznášal som šport. Videl som však môjho nevlastného brata športovať a chcel som robiť to, čo on. Začal som robiť veci ako tlak na lavičke s veľmi malými váhami. Bola to zábava, pretože som videl, že mi narástli nejaké svaly po štyroch či piatich mesiacoch a páčilo sa mi to,“ opisoval Hawana svoje začiatky. „Moje brucho bolo stále veľké, ale už som sa toho nevedel vzdať a chcel som to robiť dookola,“ povedal so svojím typickým úsmevom v dobrej nálade.

Od kameňov k oštepu
Na EYOF bude súťažiť medzi chlapcami v hode oštepom v piatok večer. Vždy mal silnú vášeň pre hádzanie vecí.
„Prečo si myslíte, že som špeciálne dobrý v hode oštepom?“ opýtal sa a začal vysvetľovať. „V Sýrii, kde som žil päť rokov, som zvykol hádzať kamene s mojimi kamarátmi každý deň. Hádzali sme ich len zo srandy, pretože sme nemali čo robiť. Bolo veľmi teplo, nemali sme nič na práci, tak sme hádzali kamene do vzduchu. Moja oštepárska technika nie je najlepšia, ale moje ruka je veľmi silná.“
Jeho vlastná rodina nevie, aké špeciálne je súťažiť na EYOF. „Myslím si, že vedia, že súťažím. Poslal som im fotky a videá, ale nerozumejú tomu, nevedia, čo je EYOF a netušia, aká je to vysoká úroveň.“
Aj keď má Molham len 15 rokov, je veľmi vyspelý. Má radu pre atlétov, ktorí sú ako on. „Nepremýšľajte o veciach, jednoducho ich spravte. Nekomplikujte si to vo vašich hlavách, robte to, čo chcete. Nemyslíte si, že ste na to príliš malí,“ povzbudzuje ďalších športovcov, ktorí nemajú ľahký život. „Dokážete spraviť čokoľvek, čo chcete, ak to skutočne chcete. Preto som aj ja tu. Chcel som len vyhrať v hode oštepom, chcel som byť veľký a teraz som tu, pretože som robil to, čo som chcel.“

V Banskej Bystrici chce osobný rekord
Molham Hawana je v hode oštepom siedmy najlepší v Európe vo svojej kategórii. „Nie som nervózny, len už to chcem mať za sebou. Súťaž je v piatok, stále mám dosť času. Máme len finále, chcel by som si vytvoriť nový osobný rekord. Druhým cieľom je skončiť v top päťke, prípadne ešte vyššie,“ povedal o svojich ambíciách.
Na prvý dojem na neho Slovensko zapôsobilo ako veľmi horúce miesto. „Ak trénujete tridsať minút, zomierate. Horí to tu,“ povedal o vysokých teplotách, ktoré sa v prvých dňoch pohybovali nad úrovňou 30 stupňov. Podmienky na festivale označil za veľmi dobré. Páči sa mu, že môže jesť kedy chce a má tu veľa priateľov. Spokojný nie iba s posteľou na internáte.

Nemčina mu je už bližšia ako arabčina
Molham Hawana je veľmi priateľský a zhovorčivý, pred rozhovorom bol v skupinke s ostatnými rakúskymi atlétmi. Vychádza s nimi veľmi dobre, skutočne to vyzerá, ako keby to bola jeho vlastná krajina: „Môj materinský jazyk je arabčina, ale po nemecky hovorím asi trikrát lepšie, je to úplne plynulé. Ostatní mi vravia, že hovorím lepšie  po nemecky ako ostatné deti.“