Svetová rekordérka z Tokia: EYOF je pre mňa niečo nové, chodím a zbieram skúsenosti

Zuzana Rehák Štefečeková získala na olympijských hrách v Tokiu zlatú medailu v športovej streľbe. V kvalifikácii disciplíny trap dokonca drží absolútny svetový rekord, ktorý jej už nikto nezoberie. Pre úspešnú slovenskú športovkyňu a svetovú stálicu v brokových disciplínach je toto multišportové podujatie úplne novou skúsenosťou.

„Priznám sa, že pre mňa je to vôbec prvá účasť takomto podujatí. Keď som bola vo veku týchto športovcov, nikdy sme sa na EYOF nezúčastnili, pretože športová streľba nebola v programe. Takže som o podujatí nevedela ani z úzadia. Pre mňa je to niečo úplne nové. Chodím a zbieram skúsenosti. Je úžasné, že aj keď sa to volá festival, sú to vlastne malé olympijské hry. Mladí športovci sa tu môžu stretnúť a spoznávať sa navzájom. Je to v prvom rade o športe a výkonoch, ale ja osobne som si v tom veku viac užívala kontakty, zážitky a pre mňa nové veci,“ uviedla Rehák Štefečeková.

Rodáčka z Nitry zavítala v týchto dňoch na 16. letný EYOF v Banskej Bystrici. „Je to veľmi príjemné. Myslím si, že to skôr vnímajú slovenskí športovci a slovenská verejnosť. Priznám sa, že som sa dnes už trikrát fotila na úplne iných miestach, ako na EYOF. Nemala som ani akreditáciu a ľudia ma spoznali. Je to česť, ale je to zároveň znak, že som už stará (smiech).“

Úspešná účastníčka troch olympijských hier si zaspomínala na časy, keď bola vo veku účastníkov EYOF 2022. „Ja som bola veľmi zameraná na výsledky. Keď sme chodili na súťaže, vedela som iba po nemecky, takže okrem rozhovorov s Nemcami a Rakúšanmi som sa veľmi nedohovorila. Navyše, v tom mladom veku nás nebolo veľa, junioriek bolo šesť až osem. Potom som strieľala v kategórii žien a tam už bol generačný rozdiel. A tak som bola zväčša iba s naším tímom. Prvá súťaž rozmerov EYOF bola pre mňa až univerziáda, ktorú som absolvovala vo svojich 23 rokoch (v Bangkoku 2007, pozn.). To bol pre mňa prvý kontakt s niečím veľkým, kde sú aj iní športovci, iné športy, žije sa komunitným životom.“

V nedeľu sa oficiálne EYOF 2022 v Banskej Bystrici začal otváracím ceremoniálom pod Pamätníkom SNP. Pre mnohých mladých športovcov bol pochod pod vlajkou svojej krajiny premiérou. Ako si na otváracie ceremoniály spomína vlajkonosička slovenskej výpravy z Tokia 2020? „Prvýkrát som bola na otváracom ceremoniáli práve na univerziáde. Tam to boli obrovské emócie a bolo to veľmi pekné. Najväčší zážitok však mám z olympijských hier v Pekingu 2008. Otvárací ceremoniál je celodenná záležitosť, o druhej popoludní vás naložia do autobusu, o desiatej večer ste na štadióne a o tretej ráno na ubytovaní. Je to fyzicky náročné. Pamätám si, že sme stáli v radoch a posúvali sme sa iba o pol metra dopredu. Najkrajší moment pre mňa bol, keď sme vošli do útrob štadióna. Ten štadión vrel. Ešte dnes, keď si na to spomeniem, mám zimomriavky. My sme to prirovnávali k momentu, keď gladiátori v Ríme vstupovali do Kolosea a išli do boja. Momenty, keď sme vychádzali na štadión, sú nezabudnuteľné. Potom sme absolvovali kolo okolo štadióna, ktoré sme prešli veľmi rýchlo. Ani neviem, ako miestna žena na vysokých opätkoch dokázala za nami bežať. Obrovským zážitkom bolo vidieť aj zapaľovanie olympijského ohňa. V čase otváracieho ceremoniálu na Hrách v Londýne 2012 som bola ešte doma.“

Hry v Tokiu, aj ich otvárací ceremoniál, poznačila pandémia. „V Tokiu som bola vlajkonosičkou slovenskej výpravy na otváracom ceremoniáli. Veľmi som sa tešila, pretože všetci doma a po celom svete to videli. Bolo to tam však veľmi smutné. Chcela som zostať do konca otváracieho ceremoniálu, ale keď sme vyšli na štadión a videli sme namiesto ľudí iba nálepky, prepadol ma pocit, že tu asi radšej nechcem zostať. To bol jediný moment, keď som si naozaj uvedomila, že to bola pandemická olympiáda. Veľmi mi chýbali diváci. Klobúk dole pred dobrovoľníkmi, že tam vydržali tancovať dlhé hodiny, len aby mali športovci komu mávať, pretože tam bolo veľmi prázdno a ticho,“ spomína na svoje zážitky držiteľka celkovo troch medailí z olympijských hier (1 – 2 – 0).

Olympijská šampiónka je pre deti veľkým vzorom. S mnohými sa stretáva na základných školách, kam chodí prezentovať športovú streľbu. EYOF je podľa nej pre mladých športovcov veľmi dôležitý. „Potrebujú sa hlavne porovnávať s rovesníkmi v rovnakej vekovej kategórii z iných krajín. Možno sa ešte nedostanú na vrcholné podujatia, pretože nesplnia limity, ale na EYOF sa môžu dostať. A majú možnosť zistiť, ako fungujú reálne olympijské hry, pretože je to veľmi podobné. Takto bývame, stravujeme sa v jednom stane, máme možnosť sa ísť pozrieť na iné športy. Toto je veľkou výhodou oproti veľkej olympiáde. Napríklad plavec dokončí súťaž a môže sa ísť pozrieť na džudo prípadne ďalšie športoviská. My túto možnosť na olympijských hrách nemáme. A čo sa mi veľmi páči, všetko je tu pohromade a všetko majú hneď dostupné. Majú možnosť vidieť a zoznámiť sa s ostatnými športovcami. My sa často poznáme iba z olympijskej dediny, ale k tomu reálnemu športovisku sa nedostaneme.“

A ktoré športy si nenechá ujsť počas EYOF 2022 v Banskej Bystrici? „Rada si pozriem atletiku a plávanie. Ale viem, že na Štiavničkách je aj bedminton. Ja som otvorená všetkým športom, ale priznám sa, že som najväčší fanúšik vtedy, keď sú v akcii naši reprezentanti. To znamená, že keď mi povedia basketbal, idem na basketbal, aj keď to nie je priamo v Banskej Bystrici. Predovšetkým by som chcela vidieť súťažiť našich športovcov,“ hovorí s úsmevom Rehák Štefečeková.

V pondelok sa objavila fotografia ambasádorky podujatia Danky Bartekovej, ako povzbudzuje mladých športovcov. „Ja som presne ten typ, ktorý po nejakom zápase či súťaži nevie rozprávať, pretože z toľkého fandenia stratím hlas. Ja som tá, ktorú je počuť aj do bazéna (smiech),“ dodala úspešná slovenská strelkyňa.

FOTO: SOŠV/Veronika Miháliková